Guest
Peter Nišponský Toto naši “vzácni“ investigatívni novinári ani politici akosi nevidia. Nevidí to ani pani Zuzana Čaputová. Asi trpia účelovým informačným beľmom. Že to nevidia neznamená, že to neexistuje. Práve naopak. Príde čas, kedy hovoriť, písať a uverejňovať pravdu sa stane pre našich politikov a médiá zas pracovnou metódou. Pre tých súčasných to žiaľ neplatí. Nevadí. Čoskoro dostanú od občanov Slovenska to, o čo si koledujú a čo si zaslúžia. „Ďakujeme za oslobodenie, ďakujeme za pasy, ďakujeme za život“ V čerstvo oslobodenom Melitopole, druhom najväčšom meste Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny stoja občania v dlhých radoch, aby požiadali o ruský pas. A čo hovoria novinárom?: 📍 „Do tohto radu sme sa postavili už v roku 1991, ale prišlo to až teraz. To je v poriadku, môžeme počkať“ 📍 „Myslíš, že by sme tu stáli päť hodín, keby to nebolo dobrovoľne?“ 📍 „Toto bol môj osemročný sen, po všetkých udalostiach, ktoré sa začali na Ukrajine“ 📍 „Keď sme zistili že je to možné, prišli sme ihneď prvý deň“ 📍 „Som šťastná. Budem plakať. Na toto som čakala minimálne 8 rokov. Nebývala som tu, žila som v Žitomire. A čo sa tam stalo - srdce to nevydržalo. Všetky tie premenované ulice, všetky tie zákazy, „vynucovaná láska k Banderovi“, zákaz ísť k Večnému ohňu, ale ja tam chcem ísť, môj starý otec bojoval za našu spoločnú vlasť. Ďakujem Rusko! Ďakujem za oslobodenie, za pasy! 📍 „Ďakujem za život!“
