Guest
Kľúčovým medzníkom v európskych dejinách, v dejinách habsburskej monarchie i v slovenských dejinách bola revolúcia 1848 – 1849. Neochota maďarských elít v revolúcii roku 1848 uznať požiadavky nemaďarských národností, ako aj celková politická situácia v monarchii sa stali pre Slovákov impulzom na uplatnenie práv svojej národnej osobitosti. To vyústilo do ozbrojeného vystúpenia Slovákov proti maďarskej revolúcii od jesene 1848 do leta 1849, ktoré prebehlo v troch dobrovoľníckych výpravách. Ich prípravu a organizáciu riadil prvý národnopolitický orgán Slovákov Slovenská národná rada. Viedenská vláda nemala záujem na plnom uskutočnení slovenskej vojenskej akcie. Využívala a trpela ju len z taktických dôvodov, ako nátlakovú akciu voči uhorskej vláde s cieľom donútiť ju k ústupkom. Dokladom toho bolo odzbrojenie a slávnostné rozpustenie slovenského dobrovoľníckeho zboru 21. novembra 1849 v Bratislave za prítomnosti panovníka a to na požiadanie uhorskej vlády. Aj po skončení revolúcie sa snažili slovenskí predstavitelia naďalej otvárať otázku budúceho politicko-správneho usporiadania Slovenska, čo je už však iná kapitola našich dejín. PODOBNÉ VIDEÁ: Obsadzovanie Slovenska česko-slovenskými vojskami 1918/1919: Obsadzovanie Slovenska česko-slovenským vojskom v rokoch 1918-1919 s rusko-srbskými titulkami: Slovenská republika rád/maďarský boľševický vpád 1919 Viedenská arbitráž - rozhodnutie z Belvederu s rusko-srbskými titulkami: Milan Rastislav Štefánik – symbol slobody slovenského národa s rusko-srbskými titulkami: Vizionári slovenskej slobody: Štefánik a Slováci v prvom zahraničnom česko-slovenskom odboji Neznámi slovenskí hrdinovia 1914-1920. Slováci v česko-slovenských légiách. Ferdinand Juriga: Slovák, ktorý sa ničoho nebál Jozef Cíger Hronský, prvý slovenský manažér kultúry
