Guest
Alžbeta Štrkulová televízna hlásateľka Dátum narodenia: 14. 8. 1945 Košice Životopis Počas stredoškolských štúdií účinkovala vo folklórnom súbore Čarnica. Po jednom z vystúpení ju pozvali na konkurz hlásateliek do pripravovaného televízneho štúdia Košice. Sama o konkurze nevedela. Nebyť toho, že s ponukou prišli za ňou priamo do školy, zrejme by jej osud priniesol iné povolanie. Mala vtedy ešte dva roky do maturity. Hoci bola z tanečného súboru i recitačných súťaží zvyknutá na účinkovanie pred publikom, nevedela si ani predstaviť, ako má taká hlásateľka vyzerať a vystupovať. Doma totiž vôbec nemali televízor. Adeptky mali počas skúšky prečítať text z novín, zahlásiť počasie, ospravedlniť chybu vo vysielaní a improvizovať. Štrkulová dostala za úlohu povedať rozprávku. Vraj si najprv na nijakú nemohla spomenúť. Keď jej konečne prišli na um vlk a kozliatka, v rozrušení si nemohla spomenúť, ako sa príbeh končí. Aj tak sa pre ňu konkurz skončil úspešne a iba 17-ročná Alžbeta Štrkulová sa stala prvou hlásateľkou televízneho štúdia Košice. Začala moderovať To bolo oficiálne zriadené 1. januára 1962 ako posledné v rámci územných pracovísk vtedajšej Československej televízie. Po prvýkrát sa z neho vysielalo 25. februára 1962 a program vtedy mohlo sledovať 17 000 koncesionárov. Alžbeta popri práci televíznej hlásateľky začala konferovať (ako sa vtedy hovorilo moderovaniu) nielen televízne, ale aj kultúrne programy a vystúpenia. Pridala sa k tomu aj práca hlásateľky v košickom rozhlase a po maturite štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pod vplyvom uvoľnenia politickej klímy v Československu, u nás vznikla prvá súťaž o najkrajšie dievča. Celkom náhodou – tak ako na spomínaný televízny konkurz – sa do nej dostala aj Štrkulová. S Čarnicou vystupovala v sprievodnom programe krajského kola súťaže Dievča 67 v Košiciach. Niekoľko prihlásených adeptiek neprišlo, a tak organizátori požiadali členky folklórneho súboru, či by za ne “nezaskočili”. Alžbeta sa dala nahovoriť, hoci nemala vhodné topánky. Na pódium teda išla radšej bosá. Účasť na Miss World Aj tak vyhrala a postúpila do československého finále v Ostrave. Plavky na vystúpenie do záverečného kola si šila sama. Porota, v ktorej bol aj neskorší svetoznámy spisovateľ Milan Kundera, jej prisúdila palmu víťazstva. A. Štrkulová následne reprezentovala našu republiku v súťaži o najkrajšiu ženu sveta, Miss World 1967 v Londýne. Obsadila tam 5. miesto (niektoré zdroje uvádzajú, že šieste). Tento Štrkulovej úspech prilákal aj záujem filmárov. Ešte v priebehu domácej súťaže ju režisér Štefan Uher obsadil do jednej z hlavných úloh filmu Tri dcéry. V roku 1968 si zahrala hneď v troch ďalších: v Troch svedkoch Paľa Bielika, v Jarných vodách Václava Kršku a televíznom Pomsta starej dámy Karola Spišáka. Uvádzala prvý program vo farbe Po celý čas však pracovala pre televíziu, ktorá jej prinášala čoraz väčšiu popularitu. V roku 1975 uvádzala silvestrovský program Silvester na Silvesterovi, ktorý sa prvýkrát vysielal farebne. A. Štrkulová-Šebová bola za svoju prácu vyznamenaná vtedajším najvyšším ocenením Československej televízie Zlatý krokodíl. V oblasti hlásateľskej a moderátorskej práce prispela výraznou mierou k dobrému menu slovenských predstaviteľov tejto profesie v rámci celej Československej televízie.
