Guest
Štyridsiate vydanie Diskusie na palete s ústavným právnikom Jánom Cuperom. V úvode rozhovoru rozobral tému rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť novely Trestného zákona, hoci ešte nenadobudla platnosť. Považuje to za svetovú raritu. Netuší, ako sa s týmto retroaktívnym krokom vyrovná parlament. Povedal tiež, že takýmito rozhodnutiami sa Ústavný súd stavia do pozície, akoby bol nadradený parlamentu - najvyššiemu orgánu štátnej moci, čo je podľa neho neslýchané. Odsúdil konanie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá v tejto súvislosti podala na Ústavný súd podnet. Poznamenal, že podobné verdikty ÚS SR sa vždy dotýkali prelomových období v našich parlamentných dejinách. Vždy v nich účinkoval aj niektorý z prezidentov s výnimkou Ivana Gašparoviča, pričom smerovali proti pronárodnej vládnej koalícii. Aj v tomto prípade išlo o politickú objednávku, keďže liberálom a justičnej mafii pod vedením Daniela Lipšica sa vo voľbách nepodaril ústavný prevrat, ktorým chceli zabrániť šéfovi Smeru-SSD dostať sa do vlády, povedal. Dodal, že Lipšic má stále všade svojich ľudí, prostredníctvom ktorých manipuluje mocenskými štruktúrami štátu. V ďalšej časti interview sa dotkol stretnutia lídrov členských štátov EÚ u francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Paríži, kde sa hovorilo o ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu. Zdôraznil, že Ukrajina je iba prostriedkom boja západných mocností proti Rusku a Putinovi. Ako konštatoval, v rusko-ukrajinskom konflikte sa situácia nevyvíja podľa predstáv Západu: ukrajinská armáda ustupuje, ruská postupuje, americký Kongres už nechce poskytovať ďalšie peniaze na vojnu, a v prípade, že americké prezidentské voľby vyhrá Donald Trump, bude to s financovaním konfliktu ešte horšie. Preto sa neviditeľný svetový štát Deep State rozhodol, že zodpovednosť za ďalší vývoj presunie na Macrona, ktorý má dôveru svetových fiančných kruhov. Navyše, Macron má podľa neho dôvod nenávidieť Putina, keďže ruský prezident poskytol vojenskú pomoc (wagnerovci) africkým krajinám, ktoré sa momentálne oslobodzujú spod koloniálneho vplyvu Francúzska. Konštatoval, že USA a Západ nechce do bojov na Ukrajine zapojiť svoje armády a chce proti Rusku bojovať “cudzími rukami” - prostredníctvom východopeurópskych, najmä slovanských štátov. Považuje to za neprijateľné a rovnako ako súčasná vládna garnitúra to odmieta. Vinou predchádzajúcej vlády, ktorá všetky zbraňové systémy a muníciu odovzdala Ukrajine, má dnes Slovensko prakticky nulovú obranyschopnosť. Na margo tejto témy spomenul, že hoci si to slovenský mainstream “nevšimol”, pred pár dňami haagsky súd rozhodol, že Rusko podľa medzinárodného vojnového práva nemožno klasifikovať ako agresora. Moskva totiž nevyhlásila vojnu Kyjevu a hlavným cieľom špeciálnej vojenskej operácie bola ochrana ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a denacifikácia. Venoval aj aj stretnutiu lídrov štátov Vyšehradskej štvorky v Prahe. Blízku budúcnosť vzťahov v rámci V4 nevidí veľmi optimisticky vzhľadom na zásadne odlišné postoje členských štátov v otázke vojny na Ukrajine a vo vzťahu k EÚ a USA. Česko a Poľsko v tomto smere prezentujú absolútne iné postoje, ako Slovensko a Maďarsko. Vyslovil názor, že proukrajinskosť českého premiéra Petra Fialu je motivovaná privatizačnými aktivitami jeho brata na Ukrajine, protiruské postoje Poľska sú zasa historickou tradíciou tejto krajiny. Nemyslí si, že suverénnou zahraničnou politikou by Ficova vláda priviedla Slovensko do izolácie, ako tvrdí opozícia a mainstreamové médiá.
