Guest
Ten múdry čas, ten chytrák čas ten blázon čas znie v nás. A zakaždým, keď obzriem sa späť, vidím sám seba zas, sám seba zas. Vidím náš dom, vidím sa v ňom, som dieťaťom, malým, čo v kráľovstve hier si hľadá svoj smer na tej púti k dospelým... Dnes už to viem. Svet krásny býval, keď z okna som sa díval len nevinnými očami... Ten čas je, žiaľ, už za nami. Dnes už to viem... Svet krásny býval, v ňom smial som sa a sníval, v ňom trpel som, aj miloval, aj smútil, aj sa radoval. Nevravím, že čas všetko vzal... spomienky nie... A pocítil som prvý raz, čo znamená jej hlas. Cítil som jej dych, jej pery na svojich. Zakrútil sa so mnou svet, ach, to bol let! A tiež ...spomínam aj bez presných slov na tie tváre priateľov. S nimi som prežil veľa vzácnych chvíľ, nikdy som to netušil, čo dnes viem Svet krásny býval, keď z okna som sa díval len nevinnými očami... Ten čas je, žiaľ, už za nami. Dnes už to viem... Svet krásny býval, v ňom smial som sa a sníval, v ňom trpel som, aj miloval, aj smútil, aj sa radoval. Nevravím, že čas všetko vzal... A tak sa skrývam, skrývam sa do spomienok... svet spomienok mám stále vo svojom srdci a inak už to nebude.
