Guest
Diskusia na palete s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajom Blanárom. V úvode rozhovoru odpovedá na otázku, prečo po dlhých rokoch vedie rezort zahraničných vecí namiesto kariérneho diplomata profesionálny politik. Podľa neho je v iných krajinách úplne bežné, že na týchto pozíciách pôsobia politici. Tí dostávajú dôveru od voličov a je správne, že program, s ktorým súťažili vo voľbách, môžu priamo napĺňať aj v zahraničnej politike. Vzápätí reagoval na konštatovanie moderátora, že keď v Turecku podával ruku svojmu rezortnému kolegovi Sergejovi Lavrovovi a v tom istom čase minister obrany Robert Kaliňák rokoval so svojím rezortným kolegom v americkom Pentagóne, premiér Robert Fico to prezentoval ako príklad vyváženej zahraničnej politiky. Blanár dodal, že SR smerom k zahraničiu uskutočňuje nielen vyváženú, ale aj suverénnu politiku, s cieľom presadzovať slovenské národnoštátne záujmy. Zdôraznil, že jednostranne orientovaná “kolenačková politika”, ktorú robili predchádzajúce kabinety počas triapolročného vládnutia, sa skončila. Dodal, že v záujme dobrých vzťahov rovnako rešpektujú politiku iných krajín, ako je napríklad Čína, a nekomentujú ich vnútorné záležitosti, ako to mali vo zvyku politici zo súčasnej opozície. Spomenul tiež protiruské sankcie a pripomenul, že najviac poškodzujú samotné štáty EÚ. V tejto súvislosti uviedol najnovší príklad, keď sankcie Kyjeva proti ruskému dodávateľovi ropy cez ukrajinské územie, spoločnosti Lukoil, výrazne škodia Slovensku a Maďarsku. Rezolútne odmietol tvrdenia opozície, že Slovenská republika je počas tejto vlády medzinárodne izlovaná. Zopakoval, že vojna na Ukrajine nemá vojenské, ale diplomatické riešenie, a sankcie nemajú na priebeh konfliktu nijaký vplyv. V ďalšej časti rozhovoru upriamil pozornosť na fakt, že jednou z kľúčových úloh slovenskej diplomacie je principiálne presadzovanie dodržiavania medzinárodného práva - aj v súvislosti s ukrajinskou vojnou. Na jednej strane ide o porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, na druhej strane je však potrebné objektívne posúdiť aj to, čo jej predchádzalo. Ako pokračoval, porušením medzinárodného práva bolo aj bombardovanie bývalej Juhoslávie v roku 1999 zo strany NATO, ako aj útok na Irak zo strany USA. V spojitosti s tým spomenul neuznanie Kosova ako samostatného štátu Slovenskou republikou. Neskôr dodal, že je proti dvojakým štandardom prístupov pri porušovaní medzinárodného práva. Podľa neho nemožno rozdielne posudzovať kroky “dobrých“ a “zlých“ porušovateľov tohto práva, pričom mal na mysli predovšetkým vojnu v Gaze a na Ukrajine. Hovoril tiež o hospodárskom rozmere zahraničnej politiky a vzrastajúcom význame zoskupenia BRICS. Poznamenal, že sankcie proti Rusku ešte väčšmi zblížili ruskú a Čínsku ekonomiku, takže mali úplne opačný efekt, aký bol zámer. Poukázal na pokrytectvo Západu smerom k Indii, ktorú kritizuje za to, že je momentálne najväčším odberateľom ropy z Ruska - pritom indického premiéra Naréndru Módího prijal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Upozornil, že rovnakú pokryteckú rétoriku v tomto smere používa aj slovenská opozícia. Takisto sa vyjadril k opozičnému tvrdeniu, že na Slovensku sme dnes svedkami “orbanizácie”: vzďaľovania sa našej krajiny od EÚ a transatlantických štruktúr a po vzore Maďarska sa vláda vydala akousi “dobrodružnou cestou”. Minister to označil za lož a “progresívno-liberálne nálepkovanie”. Suverénne postoje SR podľa jeho slov nemožno takto pomenúvať. Ďalej hovoril o budovaní slovenskej ekonomickej diplomacie v najväčšmi sa rozvíjajúcich častiach sveta, ktorá bola predchádzajúcimi vládnymi garnitúrami zanedbaná. Avizoval dôležitú tohtoročnú cestu do Číny na premiérskej úrovni a ďalšie plánované cesty. Na otázku, či šéf vládneho kabinetu, - podobne ako Viktor Orbán - uskutoční aj cestu do Moskvy, reagoval konštatovaním, že SR pod vedením tejto vlády je proti akejkoľvek novej železnej opone, ktorá by sa mala vytvoriť medzi krajinami EÚ a Ruskou federáciou. “Táto vojna sa raz skončí a musíme si vyrovnať vzťahy a veľmi seriózne popísať príčiny tej vojny. Bez toho sa nikdy nedopracujeme k mierovému riešeniu,” povedal a doplnil, že príčiny konfliktu nie sú čierno-biele. V závere interview Blanár hovoril o súčasnosti a budúcnosti Vyšehradskej štvorky. Poprel tvrdenia, že by toto zoskupenie, ktorého členom je okrem SR aj ČR, Poľsko a Maďarsko, bolo “mŕtve”. Podľa jeho slov je to “zbožné želanie opozície”. Zdôraznil, že ide o unikátny projekt, zastupujúci 65 miliónov obyvateľov, a spomenutým štátom umožnuje efektívne presadzovať spoločné záujmy aj v rámci EÚ - napríklad v otázke migrácie.
