Guest
Diskusia na palete s politickou komentátorkou Petrou Grebáčovou. V úvode vysvetľuje, prečo sa na sociálnych sieťach, kde získala veľký počet sledovateľov, rozhodla zverejňovať krátke videá, v ktorých komentuje aktuálne politické a spoločenské udalosti. O politiku sa začala zaujímať ako študentka práva v čase protestov Za slušné Slovensko, volieb prezidenta v roku 2019 a následného obdobia vlády Matoviča a Hegera. Keďže si veľmi rýchlo uvedomila falošnú propagandu liberálnych politikov, vnímala ich klamstvá, pokrytectvo, aroganciu a antisociálne kroky, pociťovala potrebu sa proti tomu verejne ozvať. Sociálnu empatiu podľa vlastných slov získala už v detstve a mladosti, ktoré nemala ľahké. Vyrastala bez matky, jej otec je nezvestný od jej dvoch rokov, v šiestich rokoch sa ju pokúsili znásilniť, nadôvažok zažila aj útok tzv. fekálneho fantóma. Vychovala ju babka v ťažkých podmienkach, keď doslova bojovali o prežitie. Naučila sa spoliehať iba na seba i to, že nemá zmysel sa sťažovať a ľutovať sa. Pronárodné presvedčenie ju napokon priviedlo k podpore Štefana Harabina, u ktorého oceňuje jeho odbornosť, a k aktívnej účasti vo voľbách na kandidátke SNS. Dnes spolupracuje najmä s poslancami Rudolfom Huliakom a Ivanom Ševčíkom. Na otázku, ako vníma súčasnú kampaň progresívno-liberálnych síl a mainstreamových médií proti ministerstvu kultúry a jej predstaviteľom, odpovedala, že je založená na nepravdivých argumentoch. Odsúdila mediálny lynč riaditeľa košického divadla za to, že si “dovolil” odfotografovať sa s ministerkou Martinou Šimkovičovou a upozornila, že vyvolávanie napätia v spoločnosti môže viesť k ďalšiemu atentátu. Ako dodala, kritizovať je legitímne, ale v prípade šéfky rezortu kultúry sa vulgárne útočí na ženu. To však už progresívnym liberálom neprekáža, lebo terč ich nenávisti nemá ten “správny” politický názor. Dotkla sa aj dvojakého metra Európskej komisie pri posudzovaní dodržiavania zásad právneho štátu, demokracie ľudských práv na Slovensku. Keď boli za bývalých vlád tieto zásady hrubo pošliapavané, mlčala - rovnako ako vtedajší podpredseda europarlamentu Michal Šimečka. Dnes, keď objektívne neprichádza k ich porušovaniu, sme svedkami falošných protivládnych kampaní. Pozastavila sa nad absurdnosťou výzvy z Českej republiky, aby po Šimečkovom odvolaní ich parlament prerušil vzťahy s Národnou radou SR, označila ju za šialenú a dodala, že má skôr bližšie k fašizmu, ako k demokracii. Podľa jej slov je pozoruhodné, že Šimečka sa nedokáže brániť sám a potrebuje podporu médií a mimovládok, aby politicky ustál politický boj so Smerom a Robertom Ficom. Kritiku zo strany koalície Šimečka zosobňuje a označuje ju za útok na demokraciu, čo je absurdné, myslí si. Budúcnosť Slovenska nevidí ani na Západe, ani na Východe, pretože preferuje zahraničnú politiku na všetky svetové strany. “Odpustilo sa Nemcom, odpustí sa raz aj Rusom, poznamenala na margo súčasnej protiruskej hystérie a západných sankcií proti Ruskej federácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Nadviazať opätovné dobré obchodné vzťahy s Ruskom je v záujme každej krajiny EÚ,” uviedla. Pripomenula však, že na rozdiel od Ruska je dnes zakázané kritizovať Izrael za útoky v Gaze. Na záver reagovala na otázku, či ženy patria do politiky. Odpovedala kladne, aj keď v tomto smere nie je zástancom tzv. kvót.
