Guest
Diskusia na palete s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Vďaka mimoriadnemu opravnému prostriedku - dovolaniu zo strany ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý sa pripojil k iniciatíve jeho advokátov, sa ocitol na slobode a počas prerušenia výkonu trestu ako právoplatne odsúdený bude čakať na rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR v jeho prípade. Advokáti aj minister totiž tvrdia, že ako každý občan SR mal právo na spravodlivý súdny proces, toho sa však podľa ich názoru nedočkal. Na úvod poznamenal, že momentálne je síce fyzicky doma, ale hlava je ešte stále za múrmi väznice - aj preto, že tam zažil mnoho vecí, na ktoré len tak ľahko ľmi ho prekvapilo, keď mainstreamové médiá a opozícia zaútočili na ministra spravodlivosti a obvinili ho, že zasahuje do súdnej moci, čo nie je pravda - spomenutý krok je zákonný. Dodal, že oprávnenie ministra podávať dovolanie vyšiel z dielne Daniela Lipšica v čase, keď viedol rezort spravodlivosti. Zdôraznil, že počiatočná politická a mediálna škandalizácia za údajnú nečinnosť na na čele ÚŠP, tvrdenia, že “zametá smerácke kauzy pod koberec” až po vykonštruované obvinenie z korupcie za asistencie tzv. kajúcnikov sa objavili z jediného dôvodu: na jeho miesto potrebovali dosadiť Lipšica a inak ho nevedeli odstrániť z kresla špeciálneho prokurátora. Následne “brutálne” zmenili zákon, aby tento kontroverzný politik, ktorý nikdy nebol prokurátorom, mohol po ňom prevziať túto pozíciu, pokračoval Kováčik. Keď nastupoval do funkcie šéfa špeciálnej prokuratúry, bol presvečený o správnosti vzniku takejto inštitúcie, keďže bolo zdôrazňované, že aj zo strany EÚ bola nastolená požiadavka, aby SR mala inštitúcie, ktoré sa budú zaoberať účinným bojom proti korupcii. Dnes si už uvedomuje, že Lipšicov zámer bol zrejme iný - potreboval ÚŠP a Špecializovaný trestný súd ako prostriedok politického boja - takúto úlohu však Kováčik počas svojho pôsobenia vo funkcii odmietal. Úrad sa stal prostriedkom na likvidáciu opozície až potom, čo do kresla špeciálneho prokurátora zasadol Lipšic. Lipšic vždy bol a bude politikom, prokurátorom nikdy, zdôraznil. Obdobie pôsobenia bývalej vlády prirovnal k 50. rokom minulého storočia, keď sa aj v justícii diali veľmi podobné veci. Osoby, ktoré sa tri a pol roka podieľali na nezákonnostiach, deformovali právo a prenasledovali opozíciu, ale aj ďalšich ľudí vrátane jeho osoby, označil za organizovanú zločineckú skupinu a vyjadril vieru, že za svoju činnosť budú niesť trestnoprávne následky. Zároveň však vyjadril sklamanie, že doteraz takto nebola spomenutá skupina označená a dodal, že “kompetentní sa museli zblázniť”, keďže po tom, čo bol Daniel Lipšic špeciálnym prokurátorom, je dnes prokurátorom Generálnej prokuratúry SR. To, že sa šéfom ÚŠP stal človek, ktorý predtým “ani sekundu nebol prokurátorom”, bolo podľa Kováčika bezpochyby politické rozhodnutie. Pripustil, že v uplynulých rokoch mal Lipšic významný vplyv na mnohé vnútropolitické udalosti na Slovensku vrátane politického revanšu prostredníctvom zneužívania justície v nedávnom období. Čo sa týka Lipšicovho súčasného pôsobenia na GP SR a faktu, že sa ako radový prokurátor zúčastňuje verejných politických diskusií, vyjadril názor, že “treba, aby kompetentní zasiahli”. Ak by sa Kováčikovi podarilo zbaviť sa podľa neho vykonštruovaných obvinení a očistiť svoje meno, vie si svoje ďalšie profesionálne pôsobenie predstaviť “na poli väzenstva”, keďže si to “ako jeden z mála ľudí vyskúšal na obidvoch stranách”. Zrušenie ÚŠP nepovažuje za osobné zadosťučinenie za to, čím muiel prejsť, pretože úrad za zlyhanie konkrétnych ľudí nemôže a on sa na ÚŠP “nehnevá”. Doplnil, že keď sa dostal na slobodu, sprvoti sa obával reakcií okolia, tie ho však príjemne prekvapili: neznámi ľudia mu podávajú ruku a hovoria “Držte sa, bojujte, veríme vám”. Podľa jeho slov ho to veľmi povzbudzuje. Spolieha sa na zdravý rozum Slovákov a pevne verí, že “to tu všetko dobre dopadne” - aj v jeho prípade.
