Guest
Pesnička symbolicky ukončujúca jedno temné obdobie slovenských dejín, kedy sa u nás parlamentná demokracia prejavila vo svojej najperverznejšej podobe. Prosím, poučme sa z vlastných chýb. Akustické gitara: Sväťo Hamaliar Elektrické gitara, basa, bicie: Michal Kovalčík Pesnička, text, spev, intro gitara, mix, klip: Miro Dornenmauer Text: Predajné papule bozkať na rozlúčku, zadupať zradcov spravodlivou čižmou. Rozomlieť zlodejov na kostnú múčku, slučku pre tyranov za tú kataklyzmu. Čierne vrecá prajeme vám na Vianoce, všetci máme predsa slabé chvíľky. Keď na stromoch jalových na ovocie narastú letokruhy zbytočnej pýchy. Čas ukázal, ako vyzeráte zblízka, čas ukázal, kto je náš a kto je filcka. Kto zaváha a kdo to vezme ztečí, ruky plné práce, huby plné rečí. Nekujte im okovy, nebúchajte na brány, kto nahráva diablovi, sám raz bude nahraný. Nechajte trávu rásť, hodiny tikať, nech zmije samé v chrbty sa bodnú. Jak panna železná občas svedomie pichá, vynájdi gilotínu, ľahneš si pod ňu. Čas ukázal, ako vyzeráme zblízka, čas ukázal, kto je priateľ a kto filcka. Kto zaváha a kdo to vezme ztečí, ruky plné práce, huby plné rečí. Čas ukázal na čo sa tu všetci hráme. Čas ukázal, kto mal pravdu a kto klame. Kto je práskač, kto je zbabelec, kto zvrhlý, tak dajme si späť masky, čo sme si strhli. Strašnú to pohromu musíme znášať, strašná pohroma nás zase stihla, všetci čakajú na mesiáša, všetci čakajú ako na ihlách. Čas ukázal, na čo sa to všetci hrajú, čas ukázal, kde čije vlajky vlajú, kto velí tu a kto je iba potkan, dnes prázdne steny sú tam, kde bola jeho fotka.
