Guest
Snaha opozície za každú cenu oddialiť prijatie zákona, ktorý by zrušil špeciálnu prokuratúru, je trápna. Protesty v uliciach sú súčasťou nátlaku a mediálnej hystérie, ale na rozdiel od roka 2018 nebudú mať žiadne politické konzekvencie. Koalícia drží, nikto sa nemieni podvoliť protestom a zvládame aj parlamentnú obštrukciu. Ukazuje sa však, že keď zúfalci z opozície pochopili, že takto nič nedosiahnu, maximálne oddialia o pár dní prijatie zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), tak sa vydali tzv. Biľakovou cestou. Svoju fatálnu politickú prehru na domácom trávniku v slobodných voľbách sa snažia zvrátiť z Bruselu. Snaha europoslancov za Progresívne Slovensko a SaS o to, aby Európska únia sankcionovala Slovensko za údajnú likvidáciu právneho štátu s cieľom „zarezať“ na Slovensku eurofondy, sa nemôže nazvať inak ako vlastizrada. Je dobre, že to vieme a je nutné, aby všetci oponenti politiky národnej vlastizrady na toto konanie poukazovali. Je úbohé a trápne, kam až dokáže klesnúť naša opozícia, osobitne trpké je, že to nepredvádza najväčší politický odpad na našej politickej scéne Oľano , ale vraj najslušnejšie liberálne Progresívne Slovensko. Aby sme boli spravodliví, na „procese“, ktorý zosnovali naše európske žalobaby, bolo okrem komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa asi tak štyridsať poslancov z viac než sedemsto. Z toho štrnásť našich, teda nie celkom našich, ale zo Slovenska. No a aj keď to nerobím často, je treba pochváliť europoslankyňu Moniku Beňovú, ktorá vychrstla eurokomisárovi všetky dvojité metre a zakrývania si očí, ktorými Európska komisia prehliadala hrubé a masívne pošliapavanie zákonnosti v čase minulej garnitúry. A aby mozaika intervencií a nepríčetnej veľmocenskej arogancie bola úplná, treba spomenúť aj list amerického veľvyslanca Gautama A. Ranu premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom mu deklaroval zásadné výhrady vlády USA k našej justičnej reforme. Toto už naozaj prekročilo všetky hranice: Slovensko ešte stále nie je a verím, že ani nikdy nebude päťdesiatym prvým štátom USA (napriek veľkému zármutku exposlanca Osuského a spol.) Predstavte si situáciu v opačnom garde: USA by robili akúsi justičnú reformu a veľvyslanec SR by napísal prezidentovi USA list, v ktorom by ho žiadal, aby od nej okamžite upustili. Na základe čoho? Aké právo má vláda USA rozhodovať o našich justičných reformách? Tým boli naozaj prekročené všetky hranice a príkra odpoveď premiéra Fica je jedinou reakciou hodnou suverénneho štátu. Summit Európskej únie začal prístupové rokovania s Ukrajinou. Tým sa na strane jednej potvrdilo, že Európa naďalej pokračuje v politike dvojitých metrov, potvrdilo sa však aj tiež, že kritéria na vstup sú irelevantné a že zase ide len o prázdne politické gesto, ktoré však ponižuje ostatné kandidátke krajiny, ktorým Európska únia nielenže neodpustila nič, ale využívala prístupový proces na vydieranie kandidátskych krajín. Nezabudnite navštíviť moju facebook stránku, Instagram a web stránku Veci Verejné: • • • • foto: TASR
