Guest
Štyridsiate druhé vydanie Diskusie na palete s prekladateľom, novinárom a politickým komentárorom Michalom Zöldym. V úvode si zaspomínal na obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, keď okrem iného bolo úlohou novinárov aj “klásť neznámy štát na mapu sveta” a vytvárať obraz Slovenska vo svete. Tvrdí, že od 90. rokov sme sa po špirále vrátili do veľmi podobného obdobia, nielen z hľadiska politického revanšimu, zneužívania justície na prenasledovanie opozície, ale aj politického aktivizmu v žurnalistike a pokusov Západu ovplyvňovať vnútornú a zahraničnú politiku nášho štátu. Súhlasil s názorom, že na Slovensku sú skúsení novinári odsúvaní na perifériu a v rámci “kultu mladosti” v médiách sú mainstreamom preferovaní neskúsení a ľahko manipulovateľní mladí žurnalisti. Dodal, že v dnešných časoch treba mať na mnohé novinárske počiny odvahu, čoho príkladom je nedávne interview amerického novinára Tuckera Carlsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Keby mal podobnú možnosť, aj napriek hrozbe postihov a sankcií zo strany EÚ, ktoré za spomenutý rozhovor hrozia Carlsonovi, neváhal by a urobil by rozhovor s akoukoľvek zaujímavou osobnosťou vrátane Putina. Nedám sa kúpiť ani zastrašiť, poznamenal. Venoval sa i téme nástupu novej vládnej garnitúry na Slovensku, od ktorej očakáva, že vráti krajinu do normálu a nastolí poriadok. Ako rodený Bratislavčan sa presťahoval na Kysuce, ktoré vníma aj z hľadiska toho, ako tamojší obyvatelia reagujú na politickú situáciu. Ich národnú uvedomelosť ilustroval tvrdením, že keby celá SR volila ako Kysučania v minuloročných voľbách, súčasná koalícia by mala v stopäťdesiatčlennom parlamente 120 - 130 poslancov. Reagoval tiež na informáciu, že česká vláda Petra Fialu zrušila plánované rokovanie so slovenskou vládou z dôvodu rozdielnych názorov na ukrajinskú otázku. V tejto súvislosti povedal, že českého predsedu vlády vníma ako neskúseného politického amatéra, a naopak, slovenského premiéra Roberta Fica považuje za vzdelaného a skúseného profesionála. Nazval ho “kráčajúcim zlým svedomím Európskej únie”. Podľa neho “vstal ako Fénix z popola” a na rozdiel od mnohých európskych politikov vrátane Fialu svoju politiku stavia na národných koreňoch a má víziu ďalšieho vývoja našej krajiny, ale aj Európy. Myslí si, že progresivizmus, ktorý dnes agresívne preniká do politiky a verejného života, sa časom “prežije” a o desať rokov zostane len ako spomienka na časy, keď tu boli snahy o jeho neúspešné presadzovanie. Ako národ by sme sa podľa jeho názoru nemali vzdať svojich koreňov a tradícií. Na záver sa vrátil k tematike Kysúc, kde na základných školách organizuje besedy so žiakmi. Politika pritom musí zostať “kilometer pred školou”. Debatuje s nimi na mnohé témy, okrem iného aj o úrovni ovládania slovenčiny a angličtiny. Je príjemne prekvapený z veľmi dobrej úrovne ich ovládania materinského i anglického jazyka - na rozdiel od mnohých redaktorov a moderátorov v médiách, ktorí sa slovenčinou živia. Napriek tomu, že je špičkový angličtinár a prekladateľ z tohto jazyka, nepáči sa mu trend prenikania anglicizmov do našej reči. Opäť sú podľa neho na vine predovšetkým médiá a ľudia, čo chcú byť za každú cenu “svetoví”. Ak bude tento trend trvať ešte 10 - 15 rokov, hrozí, že slovenčinu na Slovensku vymeníme za angličtinu, upozorňuje.
